VIDEO

BLOG

Aktuálne správy

Cirkvi sui iuris, ktoré tvoria Katolícku cirkev

(zoradené podľa tradícií a v abecednom poradí)

Cirkvi Sui Iuris, ktoré tvoria Katolícku Cirkev

Cirkev eritrejská

Cirkev etiópska

Cirkev koptská

2. Tradícia antiochijská

Cirkev maronitská

Cirkev sýrska

Cirkev sýrsko-malankarská

3. Tradícia arménska

Cirkev arménska

4. Tradícia chaldejská

Cirkev chaldejská

Cirkev sýrsko-malabarská

5. Tradícia konštantínopolská (Gréckokatolícke cirkvi)

Cirkev albánska

Cirkev bieloruská

Cirkev bulharská

Cirkev grécka

Cirkev chorvátska

Cirkev italo-albánska

Cirkev macedónska

Cirkev maďarská

Cirkev melchitská

Cirkev rumunská

Cirkev rusínska

Cirkev ruská

Cirkev slovenská

Cirkev ukrajinská

6. Tradícia latinská

Cirkev latinská (t.j. Rímskokatolícka cirkev/Katolícka cirkev latinského obradu)

Apoštolský exarchát pre Srbsko a Čiernu horu zatiaľ nie je výslovne uznaný ako cirkev sui iuris.[4]

Čo je Cirkev sui iuris

"Svätá katolícka Cirkev, tajomné Telo Kristovo, sa skladá z veriacich, čo sú organicky spojení v Duchu Svätom tou istou vierou, tými istými sviatosťami a tou istou správou a ktorí, zoskupení do rozličných hierarchicky spojených celkov, tvoria miestne cirkvi a či obrady. Medzi nimi jestvuje podivuhodná vospolnosť, takže rozmanitosť v Cirkvi nielenže nie je na škodu jej jednote, ale ju skôr robí očividnou."[5]

"Spoločnosť veriacich, ktorí sú spojení podľa právnych predpisov s hierarchiou, ktorú výslovne alebo mlčky uznáva najvyššia autorita Cirkvi, sa v tomto zákonníku označuje cirkvou sui iuris."[6]

"Partikulárne cirkvi sú plne katolícke prostredníctvom spoločenstva s jednou z nich: s Rímskou cirkvou, ktorá "predsedá v láske"." (KKC, č. 834)

"Pod názvom partikulárna cirkev, ktorou je predovšetkým diecéza (alebo eparchia), rozumie sa pospolitosť veriacich, ktorí sú v spoločenstve viery a sviatostí so svojím biskupom vysväteným v apoštolskom nástupníctve. Tieto partikulárne cirkvi sú utvorené "na obraz všeobecnej Cirkvi; v nich a z nich [utvorená] jestvuje jedna a jediná Katolícka cirkev"." (KKC, č. 833)

V niektorých, najmä starších dokumentoch a literatúre, sú cirkvi sui iuris nazývané aj partikulárne alebo miestne cirkvi, ale chápanie významu pojmov partikulárna cirkev a miestna cirkev sa líši v rozličných dokumentoch.

Cirkvi sui iuris (teda cirkvi svojho práva) sú obdobou autonómnych cirkví v pravosláví.

Katolícka cirkev je cirkev (buď jednotlivá z viacerých cirkví alebo tieto všetky cirkvi ako celok), ktorá uznáva za svoju hlavu rímskeho pápeža, zástupcu Ježiša Krista na Zemi.[1] Katolícka cirkev je tvorená cirkvami sui iuris. Aktuálne je to 24 cirkví sui iuris - 23 východných (východné katolícke cirkvi) a jedna západná (tzv. latinská cirkev). Na Slovensku má Katolícka cirkev dva obrady, latinský obrad - Rímskokatolícka cirkev a byzantský obrad - Gréckokatolícka cirkev.[2]

Pojmom Katolícka cirkev[3] označujeme celý rad cirkevných hierarchických spoločenstiev, inštitúcií a zriadení na subnárodnej, národnej aj nadnárodnej úrovni po celom svete. Do pojmu zahrňujeme rôzne právne samostatné celky či osoby typu farnosť, diecéza či národná provincia; Katolícka cirkev nie je sama osebe ako celok právnym subjektom. Hlavným významným zjednocujúcim prvkom všetkých týchto ustanovizní je uznávanie rímskeho biskupa - pápeža za hlavu cirkvi (primát pápeža), a teda uznanie jeho právnej a duchovnej moci nad sebou (hovoríme o zjednotení s Rímom).

Názov

Slovo katolícka v jej názve znamená všeobecná (v zmysle celá, úplná). Spojenie katolícka cirkev (gr. Καθολικὴ Εκκλησία) sa prvý raz vyskytuje v liste sv. Ignáca Antiochijského do Smyrny okolo r. 150.

Katolícka cirkev zo svojho pohľadu nemá vyhranené pomenovanie (vychádzajúc zo svojej vierouky sa označuje za jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú cirkev).

Pôvod a zakladateľ

Cirkvi Katolíckej cirkvi sa chápu a definujú v spoločenstve s inými cirkvami ako Ježišom Kristom založený ľud Novej zmluvy. Tvrdia a navzájom si uznávajú nepretržitú dejinnú kontinuitu s cirkvou založenou Ježišom Kristom, ktorá je zaručená neprerušenou apoštolskou postupnosťou biskupským a kňazským svätením. Zdieľajú vieru, že Cirkev bola založená zoslaním Ducha Svätého na Turíce (Sk 2, 1-4), pričom jej hlavou má byť Peter, povolaný za jej hlavu (Jn 21, 15-17), a jeho nástupcovia.

Katolícka cirkev uznáva apoštolskú postupnosť pravoslávnych cirkví a starokatolíckej cirkvi, ale vyslovila sa negatívne o apoštolskej postupnosti cirkví vzniknutých z reformácie (vrátane anglikánskej cirkvi).

Katolícka cirkev teda vyvodzuje ako svojho zakladateľa Ježiša Krista a povolaného apoštola Petra. Historické podmienky otvorenej cirkvi sa rodili postupne, keďže prvotná cirkev bola zasiahnutá ťažkým prenasledovaním zo strany Rímskej ríše. Prvými koncilmi, dokončením zbierky kánonických biblických kníh a uznaním kresťanstva rímskym cisárom Konštantínom I. Veľkým roku 313 Milánskym ediktom sa Katolícka cirkev vo svojej pôvodnej podobe dožíva skutočného životaschopného zrodu.

Cirkevná hierarchia

Základom cirkevného usporiadania je cirkevná hierarchia, ktorá má presnú štruktúru. Na čele cirkvi stojí rímsky biskup - pápež. Jemu podliehajú v duchovnej a v Kanonickým právom presne definovanej právnej rovine všetci biskupi sveta, ktorí sú nástupcovia apoštolov. V duchovnej rovine sú nad biskupmi kardinálni biskupi (kardináli), ktorí sú akýmisi vernými, blízkymi spoločníkmi pápeža a zároveň majú právo voliť nového pápeža. Biskupi majú svojich kňazov a diakonov, ktorí sú ich pomocníkmi, pričom títo taktiež uplatňujú apoštolskú službu.

Inštitucionálna správa Katolíckej cirkvi kopíruje jednotlivú moc cirkevnej hierarchie. Pápež je na čele mestského štátu Vatikán, v ktorom sídlia ústredné inštitúcie Katolíckej cirkvi. Biskupi a kardináli predsedajú kongregáciám, ktoré by sa dali prirovnať k akýmsi cirkevným ministerstvám. Najznámejšími kongregáciami sú Kongregácia pre doktrínu viery, Kongregácia pre božskú úctu a sviatosti a Kongregácia pre kauzy svätých

Celosvetové stretnutie mládeže s pápežom v Paname 2019

Krst detí a dospelých

Pravidelné bohoslužby

"Kde do kostola" na Slovensku

Sviatosti manželstva

Doklumenty Vatikánskeho Koncilu

5 obdobie Cirkvi - bl.Bartolomej Holshauser 

Piate obdobie Cirkvi ktoré začalo okolo roku 1520 sa skončí príchodom svätého pápeža a veľkého katolíckeho kráľa ktorý bude nazvaný ´pomoc od Boha´ lebo všetko obnoví. Piate obdobie je dobou utrpenia, zúfalstva, poníženia a chudoby Cirkvi. Ježiš Kristus očistí svoj ľud skrze kruté vojny, hladomory, choroby, epidémie a hrozné kalamity. On tiež bude trápiť oslabenú Katolícku Cirkev mnohými herézami. Je to doba odpadlíctva, kalamít a smrti. Tých Kresťanov ktorí prežijú meč, mor a hlad bude len nemnoho. 

https://katolicka-cirkev-vosvete.webnode.sk/l/a5-obdobie-cirkvi-ct-bartolomej-holshauser/

6 obdobie Cirkvi - bl.Bartolomej Holzhauser

Slovami B. Holzhausera

Nikto nebude môcť prekrútiť slovo Božie. Počas šiestej periódy Cirkvi nastane veľký koncil, najväčší zo všetkých koncilov. Z milosti Božej, z moci Veľkého kráľa, z autority svätého Pápeža a zo spojenectva najsvätejších princov, ateizmus a každá heréza budú vymazané z povrchu zemského. Koncil vystihne pravú podstatu Svätého Písma a toto učenie príjmu všetci.

https://katolicka-cirkev-vosvete.webnode.sk/l/a6-obdobie-cirkvi-bl-bartolomej-holzhauser/

PREČÍTAJTE SI AKO PRVÍ, ČO JE NOVÉ