Gemma Galgani, sväté dievča atakované satanom až do smrti

Aby Boh očistil vyvolené osoby ako obety zadosťučinenia za hriechy, občas dokonca používa satana, ktorý je tak v Jeho ruke akoby najcennejším nástrojom pre svoju nenávisť voči človeku.

Písmo a najmä životy svätých nášho Pána nám ukazujú veľa príkladov tejto práce Prozreteľnosti. Keď Boh chcel priviesť svätého Pavla z Kríža do vyššej úrovne svätosti, povedal mu z hĺbky svojho srdca: "Dopustím, aby si bol pokúšaný a dupaný satanom."

Sv. Gemma raz počula podobné slová: "Priprav sa, dcéra moja; na môj rozkaz ti satan vyhlási vojnu a týmto spôsobom priloží ruku k môjmu dielu, ktoré sa cez teba naplní."

Môžeme potvrdiť, že táto vojna bola univerzálna. Bola namierená proti každej čnosti a skutkom, ktorými sa táto svätá panna snažila slúžiť Bohu. Všetko sa doslova znechutilo zlému duchovi, ktorý ju zasahoval mimoriadnym hnevom. Jeden by si myslel, že nemá vo svojej krajine tmy iné povolanie, ako prenasledovať toto chudobné dieťa; s veľkou horlivosťou ju prenasledoval novým a novým pokušením.

Modlitba je jedlom svätosti, vznešená cesta k najvyššiemu dobru. Gemma ju milovala od útleho detstva, cvičila svoju dušu a bola odmenená neoceniteľným požehnaním. A čo dokazoval Satan, aby ju odvrátil od modlitby? Nedokázala často prekonať nepríjemné, perverzné inšpirácie, ktoré jej ukazoval, vyvolával úzkosť, nudu a znechutenie. Spôsoboval vážne bolesti hlavy, ktoré viedli jej dušu k tomu, aby bola menej odvážna. Bolesťami ju nútil viac k lenivosti a odpočinku než k modlitbe, čo si od Gemmy vyžadovalo nesmierne úsilie, aby sa prekonala. Vyskúšal ďalších sto spôsobov, ako ju odtrhnúť od tejto božskej praxe.

"Ó, Otče," povedala mi, "čo to je za trápenie? Nemôžem sa modliť! Ako som unavená, ako veľké úsilie od Satana, aby zabránil tomu, aby som sa rozprávala s Bohom. Mohol ma zabiť včera večer a on by to urobil, keby nebolo náhlej záchrany od Ježiša. Nemohla som vysloviť žiadne slová. Mala som meno Ježiš na mysli, ale nemohla som ho vysloviť.

Niekedy sa nepriateľ pekla pokúsil odradiť ju bezbožnými návrhmi.

"Čo to robíš," opakoval Gemme diabol, "nie si hlúpa a modlíš sa k takému darebákovi?" Vidíš, ako ťa trápi a drží so sebou na kríži? Ako môžeš milovať toho, koho nepoznáš, toho, ktorý tak bezohľadne zaobchádza s najlepšími priateľmi? Takéto rúhavosti boli ako prach hodený do vetra, ale zarmucovali Gemminu dušu, tak citlivú, milujúcu a nútenú počúvať urážky na milovaného Ježiša.

Medzi týmito bolesťami chudobná dievčina hľadala útechu u duchovného otca. Hovorila mu o svojich ťažkostiach, žiadala o radu a vedenie. Tento pokorný a detský útek pod ochranu duchovného otca znepokojil ducha temnoty a znižoval jeho šance. Pri boji použil tisíc spôsobov, ako zničiť Božskú službu vedenia Gemminej duše jej duchovným otcom. Predstavoval jej ho najnepriaznivejšie ako vedel: ako hlupáka, fanatika, podvodníka. "V tých dňoch," napísala, "toto monštrum, ktoré si želá moje zničenie, sa snažilo odobrať mi môjho sprievodcu a poradcu, ale márne; Nemyslím si, že uspeje!"

Takáto dôvera v Boha by pravdepodobne mala odzbrojiť Satana. Medzitým sa stal opak. Vidiac zbytočnosť svojich zvrátených pokušení, skúšal fyzickú silu. Len čo Gemma vzala pero, aby mi napísala, vytrhol jej ho z rúk a roztrhal papier na malé kúsky. Niekedy ju chmatol za vlasy a vytrhol od pracovného stola s takou zlosťou a silou, že veľké chumáče jej vlasov zostali v jeho pazúroch.

"Vojna, vojna, vojna proti tvojmu duchovnému otcovi" - kričal často na mňa pekelným hlasom - "vojna až do úplnej smrti!"

"Musím potichúčky vyznať, že svoje slovo skutočne dodržal."

"Verte mi, otče," povedala Gemma, "nenávidí Vás viac ako mňa.

Satan tak rozvinul svoju snahu, že raz dokonca prevzal podobu Gemminho spovedníka. Dievča vstúpilo do kostola a čakalo na kňaza, pripravujúc sa na spoveď. Aké prekvapenie cíti, keď ho spozorovala v spovednici, hoci nevidela, kedy prišiel. Cíti veľký vnútorný nepokoj, spoľahlivý náznak prítomnosti zlého ducha. Spoveď sa však blíži. Hlas, ktorý počuje, je hlas jej spovedníka, ale jeho slová sú škandalózne a neslušné, sprevádzané zmyselnými pohybmi.

"Bože", volá Gemma - "čo je to? Kde to som?"

Čisté dievča sa trasie po celom tele a cíti závrat. Čoskoro sa utíši, vstane, odíde od spovedníka a uvedomí si, že údajný "spovedník" zmizol, hoci nikto z prítomných ho nevidel odchádzať. Niet pochýb o tom akým trikom chcel Satan oklamať sväté dievča alebo aspoň otriasť jej dôverou v Božie milosrdenstvo v sviatosti pokánia.

Keď sa tento trik nepodaril, skúsil satan iný. Vzal si podobu krásneho anjela, svietil svetlom a bol plný starostlivosti o Gemmino šťastie. Aby ju mohol ľahšie klamať, použil jemné maznavé slová, ako to bolo pri Eve v raji.

"Pozri sa na mňa," povedal, "môžem ťa urobiť šťastnou; len prisahaj, že ma počúvneš vo všetkom. Gemma, ktorá tentokrát necítila žiadny nepokoj, ktorý ju inokedy varoval pred satanovým príchodom, počúvala pokojne.

Ale už pri prvých slovách zlého ducha sa jej otvorili oči a začala sa brániť: "Bože môj, Mária- Nepoškvrnené počatie - príďte mi na pomoc." Potom sa odvážne postaví pred domnelého anjela a napľuje mu do tváre. Okamžite zmizol v podobe obrovského červeného plameňa a zanechal na podlahe hromadu popola.

Po nejakom čase došlo k novému útoku.

"Otče" píše mi Gemma - "včera, potom, čo som sa vrátila po spovedi domov, využila som chvíľu pokoja a pokľakla som, aby som sa pomodlila Korunku k piatim Ježišovým ranám. Spomínam si, že som rozjímala o štvrtej rane, keď som uvidela pred sebou niekoho ako Ježiš. Bol zbičovaný a z otvoreného srdca sa hojne vyliala krv.

Povedal mi: "Takto sa mi odplácaš, dcéra?!" Pozri, v ako som stave! Vidíš, ako trpím pre teba? Nechceš sa mi páčiť pokáním, pretože ti bolo zakázané? Mala by si sa k nemu vrátiť!

"Nie, nie" - odpovedala som - "chcem spovedníka počúvať." odpovedá Gemma.

"Bola by som neposlušná, keby som počúvla teba."

"Ale - pokračoval satan - nebol to spovedník, ktorý ti zakazoval tieto umŕtvovania ... (satan mal na mysli duchovného otca). Nemáš žiadnu povinnosť počúvať ho."

Pridal ešte oveľa viac takýchto slov. Po týchto zvrátených radách Gemma spoznáva Satana. "Chcela som sa venovať modlitbe, ako tomu bolo v podobných prípadoch, ale cítila som inú inšpiráciu. Vstala som a pokropila sa svätenou vodou a on zmizol."

"Získala som pokoj, ale cítila som niekoľko následkov pokušení, čo mi zostávalo od Satana."

"Aby som ju ochránil pred škodlivými chybami, nariadil som jej po každom nadprirodzenom zjavení zvolať: "Pochválený buď Ježiš!" Aj sám Boh jej dal podobné rady bez toho, že by som to tušil, hovorí Gemmin duchovný otec.

Musela opakovať: "Požehnaný Ježiš! Požehnaná Mária!"

Poslušné dieťa zjednotilo oba tieto pozdravy.

Satan začal pokúšať Gemminu pýchu. Posiela svoje zlé sny, niekedy jej dokonca po prebudení ukázal sprievod v bielej farbe, blížiaci sa oddane k posteli na jej počesť. Taktiež jej oznámil, že duchovný otec starostlivo uchováva jej listy, aby sa oslávila v budúcnosti. Márne pokušenia! Božia služobnica bola príliš skromná, aby bola chytená do pasce márnivosti.

Satan túžiac vyviesť z miery jej veľkú vieru v Boha, často používa prekliaty stav opustenosti a zúfalú duchovnú vyprahnutosť a zdvojnásobí v jej srdci hrozný strach zo zatratenia.

Nevidíš - povedal jej -, že Ježiš ťa nepočúva, nechce ťa viac poznať? Prečo sa potom snažíš? Odovzdaj sa svojmu nešťastnému osudu!

To bolo najväčšie pokušenie aj pre najväčších svätých. Gemma cítila a znášala všetko násilie, ktoré však nebolo satanom využité - napriek všetkému a za všetkých okolností - vzhľadom k živej viere, vracala sa ako dieťa k Bohu otcovi a tak nadobúdala pokoj.

Často mi hovorila: "Satan ma trápi, ale Ježiš ma chráni a obdarúva takým pokojom, že všetky snahy diabla by ani na okamih nemohli otriasť mojou vierou.

Démon zlosti, vidiac, že všetko jeho pokrytectvo nie je nič, že neprevládlo nad chudobným dievčaťom konečne zložil masku a snažil sa ju prinútiť vzdať sa Ježiša bez pekných spôsobov. Ukázal sa jej pod strašnými formami, ohrozujúc ju ako strašné monštrum, divoký muž, zúrivý pes. Potom, čo ju zastrašil, vrhol sa na ňu, bil ju, trhal zubami, hádzal ju na všetky strany, vláčil ju za vlasy a mučil všetkými drsnými spôsobmi.

V týchto útokoch nemožno hovoriť o bludoch, pretože ich účinky boli ponechané dosť dlho na tele obete. Vytrhané vlasy, telo samá modrina, polámané kosti, krutá bolesť. Niekedy ste mohli počuť strašný buchot, vidieť pohybujúcu sa Gemminu posteľ, ako prudko stúpa a znovu padá na dlážku. Ataky trvali nepretržite po celé hodiny, alebo dokonca celú noc.

Samotná Gemma hovorila o týchto javoch veľmi poskromne. Jednoduchosť jej štýlu, čistota a čestnosť nás oslobodia od akéhokoľvek vysvetlenia.

"Dnes, keď som si myslela, že som sa zbavila tohto škaredého monštra, bola som ním veľmi znepokojená. Išla som spať, myslela som si, že pokojne zaspím, stal sa však opak. Spočiatku ma diabol udrel tak silne, že som si myslela, že zomriem. Zlý duch sa jej zjavil ako veľký čierny pes. Položil mi laby na plecia. Chvíľu som si myslela, že mi polámal všetky kosti. Potom, keď som vzala svätenú vodu, skrútil mi ruky s takou silou, že som od strašnej bolesti spadla na zem. Kosti boli úplne vykĺbené, ale Ježiš ich dotykom jemne napravil a vyliečil všetko, čo bolo poškodené."

"V inom liste napísala:" Včera ma diabol stále otravoval. Moja teta ma požiadala, aby som naplnila džbány v miestnostiach vodou. Nesúc džbán v ruke popred obraz Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, som sa pomodlila modlitbu. Okamžite mi udrel ruky tak silno, že som padla na zem, no bez toho aby som rozbila čo len jediný džbán. Aj dnes však cítim bolesť, najmä pri práci."

Sväté dievča inokedy napísalo: "Prežila som zlú noc, ako obvykle. Satan stál predo mnou v podobe strašného obra, bil ma celú noc a kričal: Neexistuje žiadna spása pre teba, si v mojej moci! Odpovedala som, že sa ho vôbec nebojím, lebo Boh je milosrdný. Na to mu od zlosti tiekla pena, bil ma po hlave a zavíjal: Buď prekliata!

V ďalší večer som išla do svojej izby k odpočinku, no znovu som ho tam našla!

Bil ma povrázok na ktorom bolo množstvo uzlov, pretože som nechcela pristúpiť na jeho dohodu o zle ku ktorému ma nútil. Neodpovedala som mu a on zdvojnásobil údery. Zrazu mi napadlo volať na Boha Otca o pomoc! Vykríkla som: "Večný Otče, predrahou krvou Ježiša, osloboď ma."

Úbožiak diabol ma okamžite zasiahol, hodil ma o posteľ s takou prudkosťou, udrel mi hlavu o zem, že som stratila vedomie od bolesti. Prebrala som sa po dlhej dobe. Znovu sa v ten večer už nevrátil. Nech je sláva Ježišovi!

Takéto scény sa opakovali veľmi často a niekedy i každý deň. Chudobná obeť si na to skoro zvykla. Napriek mučeniu, ktoré prežívala, pohľad na pekelného posla ju nestrašil. Pozerala na neho s takým pohŕdaním, ako sa holubica pozerá na nečisté zviera. Pokiaľ jej v tom nebolo zabránené, niekedy mu odpovedala a pokorovala ho. Na zvolanie svätého mena Ježiš sa monštrum váľa po zemi, beží tak rýchlo, ako je to možné a čisté dievča sa smeje veselým smiechom. "Keby ste videli otče - povedala mi - ako utiekol, pokrivkával v tom zhone, smiali by ste sa so mnou."

Boli sme spolu v čase, keď Gemma ťažko ochorela a bola v nebezpečenstve smrti. Sedím v rohu a ticho sa modlím breviár, keď zrazu obrovská čierna mačka s podivným, strašným výrazom skáče prudko na jej nohy. Potom obieha izbu, vyskočí na nemocničnú posteľ, posadí sa nad jej hlavu a obráti divoké oči na ňu. Krv mi tuhla v žilách. Ale Gemma zostala spokojná. No - povedal som, skrývajúc, ako som mohol svoju úzkosť - čo je nové?

Nebojte sa, môj otče, Satan, ma chce mučiť, ale nebojte sa, nebude robiť nič zlé. Pri rozprávaní som sa priblížil k posteli, vzal svätenú vodu a pokropil mačku. Tento fenomén zmizol okamžite, bez toho, že by čo i len na chvíľu obral chorú o hlboký mier.

Jediná vec, ktorá naozaj desila Gemmu - opakujem to znova - bolo to, že si myslela, že by mohla byť v pokušení urážať Boha. Aj keď v minulosti nikdy nepadla, nebezpečenstvo je vždy hrozivé a znepokojujúce. Nezanedbávala akékoľvek prostriedky obrany: kríž, ostatky svätých - sväté relikvie, škapuliar, modlitby a predovšetkým volanie k Bohu, Panne Márii, strážnemu anjelovi, duchovnému otcovi pre vedenie duše.

"No tak rýchlo, otče - písala mi - aspoň z diaľky mi požehnajte, dávajte pozor na mňa, pomôžte mi, aby som si zachránila dušu, obávam sa, že sa dostane do rúk satana. Ach, keby ste vedeli, ako trpím! Ako sa dnes večer bavil. Trhal mi vlasy a kričal: "neposlušná, neposlušná! Teraz môžem s tebou zaobchádzať ako chcem, poď, poď so mnou! "A chcel ma vziať do pekla. Trápil ma asi štyri hodiny, až prešla noc. Obávam sa, že ho raz poslúchnem a urazím Ježiša!

V niekoľkých veľmi zriedkavých prípadoch, Boh dovolil Satanovi prevziať celú jej bytosť, jej dušu premôcť a zmiasť predstavivosťou do tej miery, že by to mohlo byť považované za posadnutosť. Obrovská ľútosť v mojom srdci, pozerať na ňu v tomto stave. Sama bola z toho tak vystrašená, že bledla už pri spomienkach.

Môj Bože - povedala - bola som v pekle bez Ježiša, bez Panny Márie, bez strážneho anjela. Ak som odišla bez hriechu odtiaľ, len tebe to dlžím, Ježišu! A napriek tomu som šťastná, pretože trpím a keď trpím, vždy plním tvoju svätú vôľu.

Ak by sa podobné útoky diabla opakovali častejšie alebo trvali dlhšie, úbohá obeť by iste zaplatila životom.

Zjednotilo sa diablom spôsobované utrpenie a utrpenie spôsobené chorobou. Keď si uvedomíme, že Gemma skvele spojila svoje utrpenie s utrpením Spasiteľa, budeme mať predstavu o veľkosti hrdinského mučeníctva panny, ktorá sa dobrovoľne obetovala ako zápalná obeta.

Gemma videla seba ako šťastnú v tomto mori fyzického a morálneho utrpenie a cítila nesmiernu radosť, že ho bolo stále viac a viac a tak spojená s mužom bolestí v čistej láske k Bohu stúpala vyššie a vyššie v svätosti a konala pokánie za hriechy sveta.

Zdroj: W obronie Wiary i Tradycji Katolickiej, Život služebnice Boží Gemmy Galgani, 1922, skrátené vydanie pátra Germana, obrázok: passionist.org