List argentínskych biskupov schválený pp.Františkom, ako jediný autentický výklad exhortácie: Amoris Laetitia

Pre pastoračnú oblasť Buenos Aires

Základné kritéria pre implementáciu kapitoly VIII Amoris Laetitia

Drahí kňazi

S radosťou sme prijali exhortáciu Amoris Laetitia, ktorá nás vyzýva predovšetkým k tomu, aby sme povzbudzovali rast lásky medzi manželmi a motivovali mladých ľudí, aby sa rozhodovali pre manželstvo a rodinu. Toto sú dôležité otázky, ktoré by nikdy nemali byť zanedbávané alebo zatienené inými záležitosťami. František otvoril niekoľko dverí v pastoračnej starostlivosti o rodiny a my sme pozvaní, aby sme využili tento čas milosti s cieľom podporiť, ako putujúca Cirkev, bohatstvo ponúkané jednotlivými kapitolami tejto Apoštolskej Exhortácie.

Teraz sa sústreďme na kapitolu VIII, pretože sa odvoláva na "smernice biskupa" (300), pri rozlišovaní možností prístupu k sviatostiam u "rozvedených, ktorí vstúpili do nového zväzku". Považujeme za vhodné, ako biskupi tej istej pastoračnej oblasti, zhodnúť sa na niektorých minimálnych kritériách. Predstavujeme ich bez toho, aby boli dotknuté práva, ktoré má každý biskup vo svojej vlastnej diecéze, aby ich objasnil, doplnil alebo obmedzil.

1) V prvom rade by sme mali mať na pamäti, že nie je správne hovoriť o dávaní "povolenia" na prístup k sviatostiam, ale skôr o rozlišovacom procese pod vedením kňaza. Toto je "osobné a pastoračné rozlišovanie" (300).

2) Na tejto ceste by mal pastier zdôrazňovať prvotné ohlasovanie, kerygmu, tak aby pestoval alebo obnovoval osobné stretnutie so živým Kristom (cf. 58).

3) Pastoračné sprevádzanie je kráčaním po ceste lásky (via caritatis). Je pozvaním nasledovať "cestu Ježiša, cestu milosrdenstva a včleňovania" (296). Táto cesta volá k pastoračnej láske kňaza, ktorý víta svojich kajúcnikov, pozorne im načúva a ukazuje im materinskú tvár Cirkvi, pričom zároveň prijíma ich spravodlivý úmysel a dobrú vôľu vložiť celé svoje životy do svetla Evanjelia a skutkov lásky (cf. 306).

4) Táto cesta nemusí nevyhnutne skončiť prijatím sviatostí, ale môže viesť k ďalším spôsobom, ako dosiahnuť hlbšie včlenenie do života Cirkvi: aktívnejšou prítomnosťou v spoločenstve, účasťou na modlitbách alebo reflexných skupinách alebo venovaním sa aktivitám v cirkvi, atď. (cf. 299).

5) Kedykoľvek je to možné a v závislosti od konkrétnych okolností páru a najmä, keď sú obaja partneri kresťania kráčajúci spoločne na ceste viery, kňaz môže navrhnúť, aby sa rozhodli žiť v zdržanlivosti. Amoris Laetitia neignoruje ťažkosti vyplývajúce z tejto možnosti (pozri poznámku pod čiarou cf. 329) a ponúka možnosť prístupu k sviatosti zmierenia, ak partneri zlyhajú v tomto zámere (pozri poznámku pod čiarou cf. 364, ktorá sa odvoláva na učenie svätého Jána Pavla II, list poslaný kardinálovi W. Baumovi z 22. marca 1996).

6) V iných, omnoho zložitejších prípadoch a keď vyhlásenie nulity nebolo získané, vyššie uvedená možnosť v skutočnosti nemusí byť uskutočniteľná. Napriek tomu je cesta rozlišovania stále možná. Ak je potrebné uznať, že v konkrétnom prípade tam sú obmedzenia, ktoré zmierňujú zodpovednosť a zavinenie (cf. 301 - 302), najmä ak sa človek domnieva, že by spôsobili následné zlo poškodením detí nového zväzku, Amoris Laetitia ponúka možnosť prístupu k sviatostiam zmierenia a eucharistie (pozri poznámky pod čiarou pozri poznámku pod čiarou cf. 336 a 351). Tieto sviatosti, na druhej strane, umožnia tejto osobe pokračovať v dozrievaní a rásť so silou milosti.

7) Ale máme sa vyhnúť nepochopeniu tejto možnosti ako k neobmedzenému prístupu k sviatostiam, ako keby k tomu všetky situácie dávali oprávnenie. Ideálom je správne rozlišovanie každého prípadu. Napríklad, osobitnú starostlivosť si vyžaduje "nový zväzok uzatvorený krátko po rozvode" alebo "situácia niekoho, kto opakovane zlyhal vo svojich rodinných povinnostiach" (298). Taktiež, keď tam je druh ospravedlnenia alebo okázalosť osobnej situácie, "akoby bol súčasťou kresťanského ideálu" (297). V týchto ťažkých prípadoch, by sme mali byť trpezlivými spoločníkmi, hľadajúcimi spôsoby, ako ich integrovať (cf. 297, 299).

8) Vždy je dôležité viesť ľudí so svedomitým postojom k Bohu a preto "spytovanie svedomia", navrhnuté v Amoris Laetitia 300 je veľmi užitočné, konkrétne v uvažovaní "ako sa správali voči svojim deťom" alebo k opustenému partnerovi. Tam, kde sú nevyriešené nespravodlivosti, poskytovanie prístupu k sviatostiam je obzvlášť škandalózne.

9) Možno by bolo správne, aby prípadný prístup k sviatostiam prebiehal v súkromní, najmä tam, kde by mohli vzniknúť konflikty. Zároveň však máme sprevádzať naše spoločenstvá v ich rastúcom porozumení a prijatí bez toho, aby sa nevytváral zmätok v oblasti učenia Cirkvi o nerozlučiteľnosti manželstva. Spoločenstvo je nástrojom milosrdenstva, ktoré je "nezaslúžené, bezpodmienečné a nezištné" (297).

10) Toto rozlišovanie nie je uzavreté, pretože je "dynamické; musí vždy zostať otvorené pre nové etapy rastu a nové rozhodnutia, ktoré ideál umožnia uskutočniť plnším spôsobom." (303), podľa "zákona postupnosti" (295) a s dôverou v pomocnú milosť.

Predovšetkým sme pastiermi. Preto by sme radi uvítali nasledujúce slová pápeža: "Pozývam pastierov, aby načúvali s láskou a pokojom, s úprimnou túžbou vstúpiť do srdca drámy týchto osôb a pochopiť ich uhol pohľadu, aby im pomohli lepšie žiť a spoznať ich miesto v Cirkvi." (312)

S láskou v Kristovi,
Vaši biskupi

Buenos Aires Pastoral Area

Basic criteria for the implementation of chapter VIII of Amoris laetitia

Dear priests,

We have received with joy the exhortation Amoris Laetitia, which calls us, above all, to encourage the growth of love between spouses and to motivate young people to opt for marriage and a family. These are important issues that should never be disregarded or overshadowed by other matters. Francis has opened several doors in pastoral care for families and we are called to take advantage of this time of mercy with a view to endorsing, as a pilgrim Church, the richness offered by the different chapters of this Apostolic Exhortation.

We will focus for now on chapter VIII, since it refers to the "guidelines of the bishop" (300) in order to discern the possibility of access to the sacraments of the "divorced who have entered a new union". We deem it convenient, as Bishops of the same Pastoral Region, to agree on some minimal criteria. We present them without prejudice to the authority that each Bishop has in his own Diocese to clarify, complete or restrict them.

1) Firstly, we should remember that it is not right to speak of giving "permission" for access to the sacraments, but rather of a discernment process under the guidance of a pastor. This is a "personal and pastoral discernment" (300).

2) In this journey, the pastor should emphasize the fundamental proclamation, the kerygma, so as to foster or renew a personal encounter with the living Christ (cf. 58).

3) Pastoral accompaniment is an exercise of the via caritatis. It is an invitation to follow "the way of Jesus, the way of mercy and integration" (296). This itinerary calls for the pastoral charity of the priest who welcomes the penitent, listens to them attentively and shows them the maternal face of the Church, at the same time as accepting their righteous intention and goodwill in placing their whole life under the light of the Gospel and in practising charity (cf. 306).

4) This path does not necessarily end with receiving the sacraments, but may lead to other ways of achieving further integration into the life of the Church: a more active presence in the community, participation in prayer or reflection groups, or giving time to church activities etc. (cf. 299).

5) Whenever feasible, and depending on the specific circumstances of a couple, and especially when both partners are Christians walking together on the path of faith, the priest may suggest a decision to live in continence. Amoris Laetitia does not ignore the difficulties arising from this option (cf. footnote 329) and offers the possibility of having access to the Sacrament of Reconciliation if the partners fail in this purpose (cf. footnote 364, recalling the teaching that Saint John Paul II sent to Cardinal W. Baum, dated 22 March, 1996).

6) In other, more complex cases, and when a declaration of nullity has not been obtained, the above mentioned option may not, in fact, be feasible. Nonetheless, a path of discernment is still possible. If it comes to be recognized that, in a specific case, there are limitations that mitigate responsibility and culpability (cf. 301-302), especially when a person believes they would incur a subsequent wrong by harming the children of the new union, Amoris Laetitia offers the possibility of access to the sacraments of Reconciliation and Eucharist (cf. footnotes 336 and 351). These sacraments, in turn, dispose the person to continue maturing and growing with the power of grace.

7) But we have to avoid understanding this possibility as an unlimited access to the sacraments, as if all situations warrant it. The idea is to properly discern each case. For example, special care is called for in "a new union arising from a recent divorce" or in "the case of someone who has consistently failed in his obligations to the family" (298). Also, when there is a sort of justification or ostentation of the person's situation "as if it were part of the Christian ideal" (297). In these difficult cases, we should be patient companions, looking for ways of integrating them (cf. 297, 299).

8) It is always important to guide people to stand before God with their conscience, and for this the "examination of con­science" proposed by Amoris laetitia 300 is very helpful, specifically in relation to "how did they act towards their children" or the abandoned partner. Where there are unresolved injustices, providing access to sacraments is particularly scandalous.

9) It may be right for eventual access to sacraments to take place privately, especially where situations of conflict might arise. But at the same time, we have to accompany our communities in their growing understanding and welcome, without this implying creating confusion about the teaching of the Church on the indissoluble marriage. The community is an instrument of mercy, which is "unmerited, unconditional and gratuitous" (297).

10) Discernment is not closed, because it "is dynamic; it must remain ever open to new stages of growth and to new decisions which can ena­ble the ideal to be more fully realized" (303), according to the "law of gradualness" (295) and with confidence in the help of grace.

Above all, we are pastors. This is why we would like to welcome the following words of the Pope: "I also encourage the Church's pastors to listen [to the faithful] with sensitivity and seren­ity, with a sincere desire to understand their plight and their point of view, in order to help them live better lives and to recognize their proper place in the Church" (312).

With love in Christ,

The Bishops of the Area

Zdroj: 

https://cvcomment.org/2016/09/18/buenos-aires-bishops-guidelines-on-amoris-laetitia-full-text/