o.Ziolkovský reaguje na diskusiu s o.Viglašom o "návrhu za obmedzenie potratov"

Pokračujeme v diskusii, ako sa majú kresťanskí politici postaviť ku Kotlebovmu zákonu o ochrane nenarodeného života. Rozprávali sme sa s fundamentálnym teológom a tajomníkom KBS Antonom Ziolkovským.

Ján Viglaš v rozhovore pre Postoj hovorí, prečo nemajú podľa neho katolíci v parlamente povinnosť hlasovať za zákon o ochrane života, ktorý predložila Kotlebova strana. Najcitlivejším miestom jeho argumentácie je odkaz na úmysel predkladateľa a politické a spoločenské okolnosti. Vieme, kto je Kotleba a že je programovo a politicky neprijateľný politik, predkladá však zákon, ktorý fakticky kopíruje poľský zákon, jeho princípom je teda umenšovanie zla, čo sa ukázal byť najefektívnejší spôsob, ako k téme ochrany života v Európe po zlegalizovaní potratov pristupovať. Kotleba neformuluje nič nové, pridáva sa k tomu, k čomu sa aj slovenskí kresťania už dlhšie hlásia, považujete otázku Kotlebovho "úmyslu" za niečo, čo by oprávňovalo pro-life poslancov v parlamente nehlasovať za predložený zákon?

Myslím si, že v tomto prípade nie je úmysel to najzásadnejšie. Ako prečítate niečí úmysel? Môžete vychádzať len z toho, čo vám ten človek reálne povie alebo čo napíše do nejakého materiálu. To, čo je dôležitejšie, sú okolnosti, toho sa dotklo aj vyhlásenie KBS k téme, kde sme poukázali na problém konzistentnosti Kotlebovej strany. Postoje ĽSNS sú v niektorých prípadoch neľudské, tu zrazu siahajú na agendu, ktorá je humánna a správna.

Keď sa o tom bavíme v cirkvi, tak vždy rozlišujeme dve veci. Jedna rovina je morálna a náboženská, tu je postoj absolútne jednoznačný, vždy musíme byť za ochranu života od počatia a ak niekto s takým niečím príde, tak ho podporujeme. Potom je rovina politická, kde už nechceme priamo vstupovať, aj keď sa môžeme vyjadrovať k politickým stratégiám, ale ide už o zodpovednosť politikov. Ale opakujem, úmysel tu nie je to najdôležitejšie.

Ešte to rozvedieme. Žijeme dobu, keď rôzni neštandardní politici predkladajú návrhy, ktoré sú kresťanom sympatické a bránia ich hodnoty a záujmy. V USA to symbolizuje Donald Trump, ktorý napríklad navrhol konzervatívneho sudcu na Najvyšší súd, zrušil financovanie potratov v treťom svete a dnes sa snaží zastaviť financovanie Planned Parenthood v USA, čo je niečo, na čo si ani konzervatívni politici v minulosti netrúfli. U nás niečo podobné reprezentuje Boris Kollár s postojom kritickým k Istanbulskému dohovoru. Sú to politici, ktorí nie sú konzervatívni a ani kresťania, určite nie životným štýlom, je správne v týchto témach automaticky u nich predpokladať zlý úmysel?

V prípade zákona, o ktorom sa bavíme, si neviem predstaviť, čo by malo byť zlým úmyslom. Cieľom zákona je obmedzenie počtu umelých potratov, ak by prešiel, bol by to teda dobrý výsledok..

... námietka smeruje k tomu, že Kotleba sleduje politický zisk.

... presne tak to chápem aj ja. Samozrejme, že tam môže byť aj motív nejakého populizmu, snaha rozdeliť scénu. Chápem, že takáto obava zaznieva, ale o tom predsa nerozhoduje len samotné predloženie zákona, ale aj správanie ostatných kresťanov v politike, či takéto vyznenie pripustia. Ako veriaci človek a kňaz vidím, že tu je návrh, ktorý chce situáciu zlepšiť. To nemôžem hodnotiť ako niečo zlé, naopak, je to dobré, resp. zlepšujúce status quo. Keďže do úmyslu predkladateľa nevidím, nevidím dôvod to hodnotiť. To, čo treba zvažovať, sú okolnosti. A to je priestor pre politickú stratégiu a politických aktérov, aby nedopustili neželaný stav.

Aké okolnosti by boli tou hranicou, keď by bolo v prípade takéhoto zákona oprávnené zákon nepodporiť?

Teraz už budem hovoriť politicky, lebo to už nie sme len v rovine morálky. Aj keď je tento zákon dobrý, keďže jeho navrhovateľ vie, ako je v spoločenstve poslancov prijímaný, nemohol očakávať, že jeho návrh prejde. Druhou vecou je, že musel vedieť, že kresťanskí politici zaň budú mať veľký problém hlasovať aj preto, lebo - pokiaľ viem - s nimi vopred nerokoval. To je okolnosť, ktorá je z politického hľadiska neprezieravá. Pretože ak chcem, aby niečo reálne prešlo, a viem, že som vnímaný kontroverzne, tak nemôžem čakať, že za to budú všetci hlasovať. Takto to nefunguje.

Samozrejme, že Kotleba ráta s tým, a to je jeho politický kalkul, že poslanci, ktorí sú katolíci, sú postavení pred veľkú dilemu. Aj by za to chceli zahlasovať, ale zároveň sa obávajú spoločenskej atmosféry. Rozumiem, že toto sú okolnosti, pri ktorých si politici môžu povedať, že toto je hranica, ktorú už nechcú prekročiť. Je ale dôležité, aby sme boli na pevnej pôde, že hodnotíme len stratégiu ku konkrétnemu návrhu, nie jeho obsah.

Skúste to upresniť.

Keďže ide o takú citlivú tému, ako je ochrana života, tak si neviem predstaviť, že poslanci, ktorí sú katolíci, by za tento návrh nehlasovali, ak by zároveň neprišli alebo aspoň paralelne neohlásili vznik návrhu, ktorý bude aspoň taký dobrý, ako je tento. Ochrana života je absolútne kruciálnou záležitosťou, hovoril o tom aj pápež Benedikt XVI. krátko po svojom zvolení na stretnutí s kresťanskými politikmi, že sú to otázky, o ktorých sa nevyjednáva. Ak chcete povedať nie, musíte mať na to veľmi vážny dôvod. Tým môže byť len to, že máte v talóne podobne dobrý návrh, ktorý môže získať širšiu podporu. Len tak prísť a zmietnuť to zo stola, tak politici - katolíci uvažovať ani nemôžu.

Obava teológa Viglaša smeruje k tomu, že vďaka tejto agende by Kotlebova strana mohla byť silnejšia a získala by viac hlasov medzi kresťanmi, aj bez ohľadu na ostatný Kotlebov program. Nie je však zmysel tejto výhrady presne opačný, ako vyplýva z Viglašovej námietky, to znamená, aby k tomu nedošlo, kresťania sa majú k téme hlásiť tak vehementne, aby nedopustili, aby im Kotleba prebral tému?

Potreba nastoliť túto tému a vysporiadať sa so zlým zákonným stavom tu je roky. Boli dva Národné pochody za život, Konferencia biskupov zverejnila v roku 2016 dokument s názvom Desatoro pre lepšie Slovensko, ktorý v 7. bode žiada, aby sa prijal nový zákon, ktorý prinajmenšom - na to slovo kladiem dôraz - obmedzí interrupcie zo sociálnych dôvodov a na žiadosť ženy. Ak by som mal byť striktný, tak návrh ĽSNS korešponduje s touto požiadavkou. My nemôžeme za to, že poslanci, ktorí sú katolíci a sú v iných stranách, na túto výzvu nereflektovali.

Druhá vážna poznámka Jána Viglaša znie, že kresťanský politik nemusí hlasovať za reštriktívnejší potratový zákon, ak neexistuje reálna šanca na jeho schválenie. Tvrdí, že takýto postup je aj v súlade s encyklikou Evangelium vitae, ktorá formuluje možnosť, nie však kategorický príkaz. Váš názor?

Už som to naznačil pri prvej otázke. Áno, je iné, ak sa situácia zhoršuje, vtedy to má charakter morálneho imperatívu. Naopak to je trochu iné preto, lebo sú tam okolnosti, ktoré treba brať do úvahy. Poviem príklad. Ak je ten zákon pripravený z vecného hľadiska zle a nie je predrokovaný, môže spôsobiť, že aj keď úmysly predkladateľov sú tie najlepšie, môže ďalšiu debatu sťažiť. Napríklad návrh poslancov Kuffu, Kvasničku a Jozefa Mikloška z konca minulého volebného obdobia. Nikto nemôže povedať, že mali zlé úmysly. Všetci sú to ľudia, ktorí sú z pohľadu viery jednoznační, ale ten zákon nebol naformulovaný šťastne. Nebol ani veľmi konzultovaný s pro-life prostredím a diskusiu o tejto téme sťažil. Začalo sa hovoriť iba o trestaní žien. To sú okolnosti, ktoré dávajú na zváženie, či za takýto zákon hlasovať. Aby sme tu tému nepochovali.

To je však vec politickej stratégie, nie morálnej teológie. Ľudia, ktorí sú v parlamente, musia zvážiť, čo je v tejto situácii lepšie. Ale nesmú si to vyhodnotiť tak, že nemajú robiť nič. Musia niečo urobiť. Dnes to znamená, že nemôžu zákon odmietnuť bez toho, aby nepredložili aspoň taký dobrý návrh, ako je tento.
Čiže formulácia z Evangelium vitae, že kresťanskí politici by konali správne, ak by podporili zákon, ktorý síce potraty nezakazuje, ale umenšuje negatívne dôsledky sa nedá chápať ako morálny imperatív?

Keďže ten zákon je dobrý a rieši agendu, ktorá je bytostne spojená s tým, čo rieši katolícka náuka o ochrane života, tak je vecou svedomia, ako to poslanci vyhodnotia. Poviem to takto. Ak niekto bude za tento zákon hlasovať, chybu neurobí. Ale ak sú poslanci, ktorí si myslia, že tento zákon v takejto podobe nemá šancu byť prijatý, ale zároveň súbežne pripravia normu, ktorá má väčšiu šancu na prijatie a situáciu zlepší, tak to je okolnosť, ktorá by ich oprávňovala za tento zákon nezahlasovať.

Aký problém vidíte v tom, že Viglašova námietka spája povinnosť hlasovať za zákon s tým, či má alebo nemá šancu na schválenie? Veď ak by sme to považovali za normatívne, spochybnili by sme tým konzervatívnu politiku za uplynulých 30 rokov, žiadny predložený zákon predsa nemal šancu byť schválený. Pre politiku a spoločnosť je však dôležitá aj diskusia o predloženom návrhu, aj tá posúva tému, precizuje argumentáciu, mení klímu. Nebol by takýto prístup pre pro-life témy devastačný? Navyše, kto môže pri tajnom hlasovaní v istých prípadoch s istotou vedieť, ako dopadnú?

Neviem, ako to pán rektor Viglaš presne myslel, ale nemôže to byť rozhodujúce kritérium. Vezmite si príklad - zákon, ktorým sa rušili Mečiarove amnestie. Koľkokrát sa predkladal, ako dlho platilo, že na to nebola väčšina, ale ten zákon bol napokon prijatý aj preto, že sa o ňom dlhodobo viedla diskusia, že tá téma sa stále nanovo nastoľovala, že predkladatelia pri svojom úsilí napriek väčšine vytrvali a boli neústupčiví. Keby toľko energie niektorí poslanci venovali obmedzeniu interrupcií, myslím si, že by sme už dnes boli inde. Je preto škoda, že kresťania v parlamente nemajú často guráž čeliť tlaku liberálnych médií a systematicky, odborne a vytrvalo sa téme venovať. Mnohí ľudia kresťanských politikov volia práve preto, aby sa tomu venovali. Ak to nebudú robiť oni, kto to má robiť? Ak to robiť nevládzu alebo nechcú, ak nemajú odvahu, nech to povedia. Ak sa ale k tomu hlásia, majú povinnosť pred svojimi voličmi to robiť.

Čo bude podľa vás výsledkom tejto diskusie a sporov s tým spojených?

Asi toho bude viac, zatiaľ by som chcel oceniť to, že viacerí poslanci sa podľa dostupných informácií prebudili a začali sa témou vážne zaoberať. Vnímam snahu prísť s návrhom a posunúť situáciu dopredu. Ak aj Kotlebov návrh neprejde, ale prispeje k tomu, že kresťania v politike budú aktívnejší a odvážnejší a niečo sa zmení, bude to pozitívne. Opora pre zmenu nie je len v pochodoch za život, ale svedčí o tom aj stav verejnej mienky, dopyt teda je. Na ťahu sú politici.