pp.František o liekoch a vakcínach na COVID-19
Pri generálnej audiencii 19. augusta vysielanej z bibliotéky Apoštolského paláca pápež František hovoril o uzdravovaní z epidémie vyvolanej vírusmi i z epidémií spôsobených sociálnymi nespravodlivosťami.
Zmienil sa aj o liekoch a vakcínach na COVID-19, čo spôsobilo kontroverzné reakcie, nakoľko pápež na jednej strane túžil po spravodlivom rozdeľovaní, ale na druhej strane nebral do úvahy už poskytnuté liečivá. To mení situáciu pre lepšie porozumeniu toho, čo pápež povedal a čo z toho si má veriaci človek zobrať za poučné i smerodajné.
Totižto pápež vyzýva spoločnosť a hlavne výrobcov liekov na COVID-19, aby vynašli liek ako keby ešte ani nebol vynájdený a preto jeho nasledujúce slová o vakcínach môže verejnosť vnímať ako výraz toho, že pápež túži aj po vakcínach. V skutočnosti pápež povedal o liekoch ako ten, ktorý túži po tom, aby výrobcovia liekov naďalej hľadali spôsob ako vyrobiť lieky: "Odpoveď na pandémiu je teda dvojitá. Na jednej strane je nevyhnutné nájsť liek na malý, ale strašný vírus, ktorý privádza celý svet do kolien."
Rozdiel medzi liekami a liečivami
Tu si musíme uvedomiť, že lieky na rozdiel od liečiv sa líšia tým, že lieky majú certifikát minimálne od určitého štátneho zdravotníckeho orgánu alebo celosvetovej organizácie pre výrobu liekov. Kdežto liečivá, aj keď sú overené svojimi dobrými účinkami, predsa nemajú tento certifikát a tak sa ešte nemôžu používať v štátnych zariadeniach, ale iba súkromne a aj to len na vlastnú zodpovednosť.
Pri vyjadrení pápeža je vidieť, že neberie do úvahy tieto liečivá a preto skôr vyzýva výrobcov liekov, aby pracovali na výskume a samozrejme, že aj na skorú distribúciu spomínaných liekov.
Liečivá na COVID-19
Liečivá na COVID-19 sú známe ako "Olej dobrého Samaritána" a "Borovicový čaj".
Tieto liečivá nám odporúča samotná Kráľovná Neba i Zeme (Panna Mária), ktorá zjavila aj postup pri výrobe liečiv a to cez viz.Luz de Máriu z Bonily (Costa Rica).
Viac na: https://poselstvi-zbytku.org/pdf/choroby.pdf
Prečo ľudia siahajú po nebezpečných vakcínach
Pochopiteľne, že ľudia, ktorí tieto liečivá nechcú prijať za účinné alebo ani o nich nevedia, tak hľadajú iné liečivá alebo čakajú až na výrobu liekov. Potom však sa môžu dostať do situácie, kedy nie lenže bude neskoro ako pre ich alebo cudzí zdravotný stav, ale dokonca môžu siahnuť po vakcínach, ktoré môžu byť ešte nebezpečnejšie ako liečivá, ktoré nie sú odporúčané alebo schválené Kráľovnou Neba i Zeme.
Tu však sa dostávame k otázke, prečo pápež spomína vakcínu resp.jej využitie ako keby mala byť nevyhnutná pre zabránenie šíreniu vírusu COVID-19. Pápež sa zameriava hlavne na spravodlivé prerozdeľovanie, aj keď vyslovene spomína vakcínu na Koronavírus.
Porovnaj: "Preferenčná voľba chudobných, táto eticko-sociálna požiadavka, ktorá pochádza z Božej lásky (porov. LS, 158), nám dáva impulz myslieť a načrtnúť takú ekonómiu, kde sú ľudia a predovšetkým chudobní v centre. A povzbudzuje nás aj plánovať liečbu vírusu uprednostňujúc tých, ktorí ju najviac potrebujú. Bolo by smutné, ak by sa pri vakcíne na COVID-19 dala priorita tým najbohatším! Bolo by smutné, ak by sa táto vakcína stala vlastníctvom toho či onoho národa a nebola by univerzálnou pre všetkých. A aký škandál by to bol, keby sa celá ekonomická pomoc, ktorú pozorujeme - a jej prevažná časť je z verejných peňazí - koncentrovala na záchranu priemyselných odvetví, ktoré neprispievajú k začleňovaniu vylúčených, pomoci tým posledným, k všeobecnému dobru či k starostlivosti o stvorenstvo (tamtiež)."
Ako vidíme pápež sa okrem spravodlivého preozdeľovania zmieňuje o vakcíne ako keby išlo o zúfalé riešenie, keď niet lieku a dokonca ani liečiva. Avšak ako vieme, tak liečivá sú a aj lieky by boli, keby kompetentné osoby tieto liečivá využili v prospech liekov. Pokiaľ tak neurobia, stále budú hľadať východisko v zúfalých riešeniach ako sú vakcíny, ktoré napokon aj tak môžu byť pre mnohých ešte horším riešením, nakoľko prinášajú so sebou nežiadúce účinky: alergie, astmu, curkovku, paralízu, nádory-rakovinu až smrť.
Otázka na Stvoriteľa
Tu si veriaci človek musí položiť vážnu otázku, ktorá prináša so sebou zároveň aj odpoveď, pretože sa týka Stvoriteľa a Jeho stvorenia-človeka. Otázka znie: "Schvaľuje a hlavne odporúča Boh liečivá, lieky a vakcíny?"
- z Božích posolstiev vieme, že liečivá scjhvaľuje a aj odporúča. Lieky takisto, ale vakcíny? Kedy Boh povedal, že je potrebné očkovať vakcínami proti určitému vírusu?
Nie je známe, dokonca ani v oficiálnych dekrétoch sa pápeži nevyjadrili, aby bolo očkovanie (vakcínami) povinné, či len dobrovoľné. To, čo v médiach počujeme o vakcínach, aj zo zdrojoch cirkevných je potrebné správne rozlišovať a čítať v kontexte nie len vôle jednej osoby, ale hlavne vôle Najsvätejšej Trojice a Bohom poslanými Osobami, cez ktoré chce zjaviť svoju vôľu. Je nevyhnutné v tak závažnej situácii ako je táto - brať ohľad a uvažovať s nadhľadom o cirkevno-historických udalostí a náuky, ktorá sa toho týka.
Drahí veriaci... nenechajte sa oklamať alebo pomýliť len zdaním, či dezinformaciami, ktoré prinášajú ľahké riešenia a vysvetlenia aj cirkevnej autority. Pozerajte sa na to s nadhľadom a skúmajte ako vraví Božie Slovo cez apoštola Pavla: ... čo je dobré toho sa držte a čo je od Zlého, toho sa stráňte. Nech Vám v tom pomáha Panna Mária aj so svojimi liečivami, ktoré nám ponúka v tomto čase chorôb a konfliktov.
Plné znenie katechézy pápeža Františka:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Pandémia odhalila ťažkú situáciu chudobných a veľkú nerovnosť, ktorá panuje vo svete. A vírus, ktorý nerobí rozdiely medzi osobami, na svojej devastujúcej ceste našiel veľké nerovnosti a diskriminácie. A postaral sa o ich zväčšenie.
Odpoveď na pandémiu je teda dvojitá. Na jednej strane je nevyhnutné nájsť liek na malý, no strašný vírus, ktorý privádza celý svet do kolien. Na druhej strane, musíme liečiť jeden veľký vírus, vírus sociálnej nespravodlivosti, nerovnosti príležitostí, marginalizácie a nedostatku ochrany tých najslabších. V tejto dvojitej liečebnej odpovedi spočíva rozhodnutie, ktoré podľa Evanjelia nesmie chýbať: preferenčná voľba chudobných (porov. Apošt. Exhort. Evangelii gaudium [EG], 195).
A toto nie je politická voľba, ani ideologická voľba či voľba strán, to nie. Preferenčné rozhodnutie sa pre chudobných je v centre Evanjelia. A ako prvý tak urobil Ježiš; počuli sme to v úryvku z Listu Korinťanom, ktorý bol prečítaný v úvode. On, bohatý, stal sa chudobným, aby nás obohatil. Stal sa jedným z nás a preto je táto voľba v centre Evanjelia, v centre Ježišovho ohlasovania.
Samotný Kristus, ktorý je Bohom, sa zriekol seba samého, stal sa podobný ľuďom; a nezvolil si privilegovaný život, ale zvolil si stav sluhu (porov. Fil 2, 6-7). Narodil sa v pokornej rodine a pracoval ako remeselník. Na začiatku svojho ohlasovania hlásal, že v Božom kráľovstve sú chudobní blahoslavenými (porov. Mt 5,3; Lk 6,20; EG 197). Bol uprostred chorých, chudobných a vylúčených, ukazujúc im milosrdnú lásku Boha (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2444). A mnohokrát bol považovaný za nečistého, pretože chodil za chorými, malomocnými... A tí podľa vtedajšej mentality zákona robili ľudí nečistými. On riskoval tým, že bol chudobným nablízku.
Preto Ježišových nasledovníkov možno rozpoznať na základe ich blízkosti voči chudobným, maličkým, chorým a uväzneným, vylúčeným, zabudnutým, voči tomu, komu chýba jedlo a odev (prov. Mt 25, 31-36; CCC, 2443). Môžeme si prečítať ten slávny protokol, podľa ktorého budeme všetci súdení, my všetci. Je to Matúšovo Evanjelium, 25. kapitola. Toto je kľúčové kritérium kresťanskej autentickosti (porov. Gal 2,10; EG, 195). Niektorí si mylne myslia, že táto preferenčná láska k chudobným je úlohou len zopár ľudí, no v skutočnosti je misiou celej Cirkvi, povedal sv. Ján Pavol II. (porov. Sv. Ján Pavol II, Enc. Sollicitudo rei socialis, 42). «Každý kresťan a každé spoločenstvo sú povolaní byť nástrojmi Boha na oslobodenie a poskytnutie pomoci chudobným» (EG, 187).
Viera, nádej a láska nás nevyhnutne ženú smerom k tejto preferencii tých najnúdznejších, ktorá ide ponad pomoc, aj keď tá je nevyhnutná (porov. EG, 198). Zahŕňa v sebe spoločné kráčanie, to, že sa necháme evanjelizovať nimi, ktorí dobre poznajú trpiaceho Krista, nechať sa "nakaziť" ich skúsenosťou spásy, ich múdrosťou a ich kreatívnosťou (porov. tamtiež). Deliť sa s chudobnými znamená vzájomne sa obohacovať. A ak existujú choré sociálne štruktúry, ktoré im bránia snívať o budúcnosti, musíme spoločne pracovať na ich uzdravení, na ich zmene (porov. tamtiež, 195). K tomuto vedie láska Krista, ktorý nás miloval až do extrému (porov. Jn 13,1) a dochádza až k existenciálnym medziam, okrajom, hraniciam. Prinášať periférie do centra znamená zacentrovať náš život na Krista, ktorý «sa stal chudobným» pre nás, aby nás obohatil «prostredníctvom svojej chudoby», ako sme počuli (2 Kor 8,9).
Všetci sa obávame sociálnych následkov pandémie. Všetci. Mnohí sa chcú vrátiť do normálu a obnoviť ekonomické aktivity. Iste, no táto "normálnosť" by nemala zahŕňať sociálnu nespravodlivosť a úpadok životného prostredia. Pandémia je krízou a z krízy nevychádzame rovnakí: buď z nej vyjdeme lepší alebo horší. Mali by sme vyjsť lepší, aby sme odstraňovali sociálnu nespravodlivosť a úpadok životného prostredia.
Dnes máme príležitosť vybudovať niečo odlišné. Napríklad, môžeme dať rásť ekonómii integrálneho rozvoja chudobných a nie sociálnej pomoci. Týmto nechcem odsúdiť sociálnu pomoc; sociálne diela sú dôležité. Pomyslime na dobrovoľníctvo, ktoré je jednou z najkrajších štruktúr Cirkvi v Taliansku. Toto áno, vykonáva sociálnu pomoc, no musíme ísť ďalej a riešiť problémy, ktoré nás k nej podnecujú.
Môžeme dať rásť ekonómii, ktorá by sa neutiekala k nápravným opatreniam, ktoré sú v skutočnosti jedovaté pre spoločnosť, ako sú výnosy odlúčené od vytvárania dôstojných pracovných miest (EG, 204). Tento typ ziskov je odlúčený od reálnej ekonomiky, ktorá by mala prinášať osoh pre bežných ľudí (porov. Enc. Laudato Si´[LS], 109) a okrem toho sa niekedy javí ľahostajná voči škodám spôsobeným spoločnému domovu.
Preferenčná voľba chudobných, táto eticko-sociálna požiadavka, ktorá pochádza z Božej lásky (porov. LS, 158), nám dáva impulz myslieť a načrtnúť takú ekonómiu, kde sú ľudia a predovšetkým chudobní v centre. A povzbudzuje nás aj plánovať liečbu vírusu uprednostňujúc tých, ktorí ju najviac potrebujú. Bolo by smutné, ak by sa pri vakcíne na COVID-19 dala priorita tým najbohatším! Bolo by smutné, ak by sa táto vakcína stala vlastníctvom toho či onoho národa a nebola by univerzálnou pre všetkých. A aký škandál by to bol, keby sa celá ekonomická pomoc, ktorú pozorujeme - a jej prevažná časť je z verejných peňazí - koncentrovala na záchranu priemyselných odvetví, ktoré neprispievajú k začleňovaniu vylúčených, pomoci tým posledným, k všeobecnému dobru či k starostlivosti o stvorenstvo (tamtiež). To sú kritériá, ako vybrať priemyselné podniky, ktorým treba pomôcť: sú to tie, ktoré prispievajú k začleňovaniu vylúčených, k pomoci tým posledným, k všeobecnému dobru a k starostlivosti o stvorenstvo. Štyri kritériá.
Ak by sa mal vírus opäť zintenzívniť nespravodlivým spôsobom pre chudobných a tých najzraniteľnejších, musíme zmeniť tento svet. S príkladom Ježiša, lekára integrálnej Božej lásky, čiže fyzického, sociálneho a duchovného uzdravenia (porov. Jn 5,6-9) - akým bolo uzdravovanie, ktoré vykonával Ježiš -, musíme konať teraz, aby sme uzdravili epidémie vyvolané maličkými neviditeľnými vírusmi i tie vyvolané veľkými a viditeľnými sociálnymi nespravodlivosťami. Navrhujem, aby sa tak dialo začínajúc od Božej lásky, kladúc periférie do centra a tých posledných na prvé miesto.
Nezabudnime na ten protokol, podľa ktorého budeme súdení - Matúš, kapitola 25. Uveďme ho do praxe pri tomto zotavovaní sa z epidémie. A počínajúc touto konkrétnou láskou - ako hovorí Evanjelium, tam, - ukotvenou v nádeji a založenou na viere, zdravší svet bude možný. V opačnom prípade vyjdeme z krízy horší. Nech nám Pán pomáha, nech nám dá silu, aby sme z krízy vyšli lepší, odpovedajúc na potreby dnešného sveta. Ďakujem.